Voľné poskytovanie služieb vs. právo na usadenie sa

Máte na dosah finančne výhodnú zákazku v zahraničí? Cestujete do zahraničia za prácou ako živnostník pravidelne? Pozrime sa, čo na to hovorí legislatíva. 

Pôsobiť v inej členskej krajine EÚ je možné vo viacerých formách. Je potrebné vybrať si na to správny právny rámec. Častokrát, či už z nevedomosti alebo s vidinou väčšieho zisku, dochádza k mylnej interpretácii a porušovaniu práva EÚ.

Možnosti sú v zásade dve - buď využijete právny rámec voľného poskytovania služieb alebo právo na usadenie.

Právo na usadenie (na základe článkov 49 – 54 Zmluvy o fungovaní EÚ) znamená, že osoba má právo založiť si podnik (bez ohľadu na jeho právnu formu) v inom členskom štáte (tzv. krajine určenia) za rovnakých podmienok ako štátny príslušník daného členského štátu (t.j. krajiny určenia). Týka sa to sústavne vykonávaných hospodárskych aktivít osoby/firmy v inom členskom štáte.

Právo na voľného poskytovania služieb (na základe článkov 56 – 62 Zmluvy o fungovaní EÚ) spočíva v práve podnikateľa či firmy z jedného členského štátu EÚ dočasne a príležitostne poskytovať služby na území druhého – hostiteľského - členského štátu bez povinnosti usadiť sa t.j. založiť novú firmu.

V prípade voľného poskytovania služieb je nevyhnutné, aby služba bola:

  • poskytnutá za odmenu
  • založená na zmluve medzi podnikom, ktorý službu poskytuje a objednávateľom služby
  • dočasná z pohľadu: trvania, pravidelnosti, opakovania, kontinuity (presné hranice nie sú stanovené pretože napr. zmluva na postavenie obchodného domu môže byť chápaná ako dočasná, keď to bude 1 zákazka vykonávaná zamestnancami firmy, pritom bude trvať povedzme 2 roky).

V prípade, že je zákazka realizovaná viacerými živnostníkmi, je potrebné zohľadniť charakteristiku závislej práce a posúdiť, či je príslušnú prácu vôbec možné vykonávať na živnosť. Závislú prácu definuje § 1 ods. 2 slovenského Zákonníka práce. Obdobne je zakotvená v legislatívach iných členských krajín EÚ. Závislá práca je práca vykonávaná:

  • vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
  • osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
  • podľa pokynov zamestnávateľa,
  • v mene zamestnávateľa,
  • v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Iba výnimočne, za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Pracovný pomer je pomer založený pracovnou zmluvou. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu. V prípade, že pôsobíte ako živnostník a máte zmluvu na počet odpracovaných hodín, nie na konkrétnu zákazku, je to tiež vnímané ako závislá práca.

Ak máte pochybnosti, či ďalšie otázky k tomu, aké dokumenty potrebujete pri pôsobení v zahraničí, kontaktujte poradcov siete Enterprise Europe Network. Nezabudnite, že neznalosť zákona neospravedlňuje a pokuty v zahraničí môžu byť pre vašu firmu likvidačné.

 
  6.6.2018 | Autor: Sekcia podpory podnikania v EÚ | Úvodná stránka - ... | zobrazené: 155 krát | Zdieľajte na facebooku